O škole
Stručná história školstva a vzdelávania v obci Báhoň
Prvé písomné doklady o počiatkoch organizovaného školstva v Báhoni pochádzajú z konca 16. storočia, kedy vznikom farnosti a zriadením trvalej školy v roku 1598 boli vytvorené podmienky k rozširovaniu vzdelanostnej úrovne ľudu.
Prvým podľa mena známym riadnym učiteľom bol František Gyurcsay (r. 1694), vyučoval štyroch žiakov. A predsa z tejto školy vyšli aj skutoční vzdelanci európskeho významu, akými boli štyria Rumerovci – kňazi, z ktorých Gregor a Ján pôsobili ako rektori jezuitských univerzít v Olomouci a v Grazi a neskôr ako predstavení rakúskej i českej jezuitskej provincie. V. Rumer sa stal ostrihomským kanonikom v Trnave a bol veľkým podporovateľom báhonského kostola.
V roku 1727 mala škola svojho zvláštneho učiteľa – organistu. Súčasne bol aj kostolníkom, zvonárom, miništrantom a pobočným sluhom kňaza. V roku 1831 bola škola presťahovaná do inej budovy v blízkosti kostola. Tá však pri požiari v roku 1852 zhorela a na jej mieste v roku 1853 sa začala stavať škola nová a do užívania bola budova odovzdaná až v roku 1858. Pozostávala z jednej priestrannej učebne na prvom poschodí a z dvoch malých izieb a kuchyne pre organistu – učiteľa. Vo dvore boli hospodárske staviská, maštale, chlievy, dreváreň a záhrada. Na stavbu finančne prispeli občania Báhoňa a susedného Gocnodu, lebo až do roku 1900 chodili do nej 6 až 15 ročné deti aj odtiaľ. V škole vyučoval jeden učiteľ.
Zariadenie školských učební do roku 1907 bolo veľmi primitívne – mali iba znak cirkevnej školy, jeden kríž a niekoľko lavíc pre deti. Tak to trvalo až do roku 1918. Učiteľský zbor v tom období pozostával z miestneho farára, súčasne riaditeľa rímsko – katolíckej školy Dr. H. Herolda a učiteľa, organistu, neskôr správcu školy Štefana Matulaya a jeho manželky Márie, riadnej učiteľky.
Prvé čisto slovenské vyučovanie sa slávnostne začalo 14. septembra 1919 s počtom 173 zapísaných detí. Na vyučovaní odznelo mnoho slovenských básní a piesne, ktoré do zabudnutia prišli, znovu ožili.
Školská a žiacka knižnica s knihami v hodnote 179 Kčs bola založená v školskom roku 1922/1923. V tomto roku bol usporiadaný prvý kurz analfabetov slovenského jazyka pre dospelých, do ktorého sa prihlásili štyria starší muži. A kronikár dodáva: „ktorí však, ako to už na dedine býva, pre jazyčnosť svojich žien hned na začiatku od toho upustili a vec tak nechali.“
V rokoch 1929 – 1930 sa stavala nová škola a od jesene roku 1930 sa v nej začalo vyučovať.V školskom roku 1933/1934 bola v v jej priestoroch zriadená Slovenská ľudová škola hospodárska.
V roku 1971 bola zahájená stavba stavba 12 –triednej ŽS, ktorá bola slávnostne odovzdaná do užívania pri zahájení nového školského roka 1974/1975.
Okrem bratov Rumerovcov báhonské školstvo dalo základy vzdelania v 20. storočí aj ďalším literátom, ktorých diela sú uložené v miestnej Vlastivednej expozícii. Možno si prezrieť publikácie Mns. Jozefa Vavroviča, Martina Parajku, Rudolfa Bottana, súbor prednášok A. Kocingera aj publikácie o báhonskom športe, záhradkárstve, vinohradníctve. Okrem našich rodákov v obci žil historik Vendelín Jankovič, autor i spoluautor viacerých kníh, monografií a bývalá redaktorka Čsl. rozhlasu, úspešná podnikateľka v USA, publicistka Kamila Kay Strelková. (mb)